Nedočkaví ľudia by mali hrať šach

Autor: Natália Wirthová | 22.2.2021 o 17:14 | Karma článku: 4,00 | Prečítané:  353x

Šach. Pre niekoho hra. Pre mňa jedna slabika a tri hlásky, ktoré ešte donedávna stačili na to, aby vo mne vyvolali nevoľnosť. 

Ako dieťa som dostala prekrásnu drevenú šachovnicu. Matne si spomínam, ako sa učím názvy a pohyby jednotlivých figúrok. Potom si však nepamätám nič. Z neznámeho dôvodu som sa šach nenaučila hrať. Čím som bola staršia, tým vzdialenejšia a nepochopiteľnejšia sa mi hra javila, hoci som nikdy nevynaložila snehu porozumieť jej. Svet šesťdesiatich štyroch políčok pre mňa znamenal odlišný vesmír založený na logike a princípoch, ku ktorým som nedokázala preniknúť.

Na jeseň minulého roku prišiel do éteru jeden z najúspešnejších seriálov súčasnosti. Dámsky gambit. Slovíčko “chess” náhle vystrelilo vo vyhľadávačoch prudko nahor, dopyt po šachovniciach sa zvýšil niekoľkonásobne. Seriál vyvolal celosvetový ošiaľ a pohltil aj mňa, pokúšajúc sa nájsť si novú zábavu počas nekonečných dní strávených v karanténe. Hoci nie tak realistický, ako by som si bola priala, príbeh hlavnej hrdinky ma očaril. A čo je podstatnejšie, fascinovala ma hra, ktorú som po prvý raz mala možnosť sledovať. Trochu pozlátky, flitrov, amerického happy endu a šikovnej produkcie prispelo k tomu, že som sa odhodlala nazrieť na šachovnicu aj ja. 

Patrím k ľuďom, ktorí majú príslovia dvakrát meraj a raz strihaj či trpezlivosť ruže prináša vyryté hlboko do mozgovej kôry. Nie že by na mňa ako recipienta mali požadovaný efekt, no počúvam ich z toľkých strán, že to isto budú jedny z posledných slov, na ktoré si v starobe spomeniem. Priveľa trpezlivosti som do vienka nedostala. Oproti môjmu mladšiemu ja síce budím zdanie rozvážnosti a prezieravosti, stále sa však pohybujem pod hranicou priemeru. Ako skalný fanúšik improvizácie považujem chaos za prostredie vysoko stimulujúce kreativitu človeka. Rada tvrdím, že sa zameriavam na tzv. big picture, čo v skutočnosti rezonuje ako zaobalené pomenovanie chýbajúceho zmyslu pre detail. 

Vybavená spomínanými cnosťami, predsavzala som si naučiť sa túto hru kráľov. A hoci som nečakala, že sa na mňa šach nalepí zo dňa na deň, hneď prvá hra ma dokonale vyviedla z rovnováhy. Rýchlo som spozorovala, že môj klasický postoj k životu ako takému ma na šachovnici bude stáť viac než len dámu.

 

 

Ako vždy pri učení sa neznámeho, premáha ma číre nadšenie a entuziazmus. Pravda, kým je v nasledujúcej sekunde pochované pod čiernu zem vďaka nenápadnému strelcovi, ktorý znenazdajky priletel z druhého konca šachovnice. Pravidelne sa mi stáva, že v chvate (vtedy branom ako náhly moment prezretia) pohnem dámou, figúrkou, o ktorú nechcete prísť, čím dávam súperovmu kráľovi šach. Vo všeobecnosti vcelku neželaná situácia. A zatiaľ čo si v hlave skladám ódy na vlastnú prefíkanosť, nerozumiem, prečo protihráč tak dlho otáľa s nasledujúcim ťahom. Z môjho pohľadu si nemá z čoho vyberať. Vzápätí sa prudko prebúdzam z malebnej predstavy brilantného víťazstva, zatiaľ čo súper berie moju dámu susednou figúrkou. Figúrkou, ktorú som si vonkoncom nevšimla. Keď si uvedomím, že tak dlho zvažoval vlastný ťah nie preto, lebo sa ocitol v úzkych, no z precenenia mojich schopností v očakávaní istého majstrovského ťahu zahŕňajúceho obetu vlastnej dámy, sama neviem, či sa mám smiať alebo cítiť trápne. Prípadne oboje. 

Po troch mesiacoch, nespočetných prehrách a vybavená nanajvýš chabými znalosťami začiatočníka môžem s istotou prehlásiť, že šach hrať neviem. Prinajmenšom nie tak, ako by som chcela. Zatiaľ. Za najväčšiu výzvu nepovažujem prelúskanie sa jednotlivými stratégiami či teóriou, no schopnosť na okamih sa zastaviť. Zhlboka sa nadýchnuť a so stoickým kľudom a rozvahou premyslieť nasledujúci krok. Vzorec správania, ktorý sa neraz rozchádza s mojím intuitívnym jednaním. 

Šach ma frustruje. Miestami ma vytáča do nepríčetnosti a v pravidelných intervaloch deptá vedomím, aké enormné množstvo poznatkov mi stále uniká. Zároveň som s prekvapením zistila, aký dokáže byť dômyselný. V každej hre nastáva v určitom bode okamih, kedy sa prestáva ponášať na akúkoľvek známu partiu a pred vami leží nová, doposiaľ neprebádaná situácia. Vtedy nezostáva nič iné, len pomocou vlastnej vynaliezavosti prísť s elegantným riešením. Táto hra pozostáva z toľkých vrstiev, že pochybujem, či sa mi raz podarí prelúskať tými najspodnejšími. 

 

Šach je podmanivý, nenapodobiteľný a vysoko návykový.

Nepoznám lepší liek na netrpezlivosť.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Česko zakázalo pohyb medzi okresmi

Rok od prvého prípadu zaznamenali takmer dvadsaťtisíc mŕtvych.

AUTORSKÁ STRANA PETRA SCHUTZA

Diskrétny pôvab vakcinácie a bezprizorný Brusel (týždeň podľa Schutza)

Kuciak by bol zhrozený.


Už ste čítali?